MUDr. Ján Popovič

Viete, čo je „hra na diktátora“? Predstavte si, že dostanete 100 EUR. Ďalej predpokladajte, že vedľa vás sedí človek, ktorý nedostane nič. Ako sa zachováte? Klasická ekonómia ráta s tým, že s peniazmi budete nakladáť racionálne a ako človek, vedený zákonom maximalizácie vlastného úžitku, si ich necháte.

Poctivá realita, potvrdená mnohými pokusmi s reálnymi ľuďmi ale hovorí niečo iné. Ukazuje, že viac ako polovica ľudí sa o zmienených 100 EUR podelí. Prečo? Odpoveď sa skrýva v ľudskej vlastnosti „robiť chyby“. Ľudia sú jednoducho „iracionálni“. Pri rozhodovaní sa neriadia výhradne rozumom t.j. zákonom maximalizácie vlastného úžitku ale podliehajú mnohým (ľudským) faktorom. A činia tak systematicky.

Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že mnohí s touto „chybovosťou“ v ľudskom rozhodovaní nielen počítajú ale ju i využívajú. Napríklad ak potrebujú doviesť „nerozumné“ masy k rozumnému chovaniu. Keď hovorím doviesť k rozumnému chovaniu, nemám tým na mysli niečo im zakazovať ale nenásilným spôsobom ich naviesť správnym smerom.

Príklad? Dobre, jeden pozitívny. Vláda Veľkej Británie svojho času dospela k záveru, že dobrovoľné penzijné sporenie je pre krajinu prospešné. Nakoľko však účasť v ňom bola veľmi nízka, zamestnávatelia dostali pokyn, aby svojich pracovníkov zaradili do príslušného programu automaticky a nechali na nich, či sa odhlásia alebo zostanú (!). Výsledok? Pokiaľ bolo dobrovoľné penzijné sporenie prednastavené tak, že sa Briti museli sami prihlásiť, záujem bol nízky. Po zmene začal počet dobrovoľných poistencov rýchlo rásť. U Britov sa pri manipulácii v rozhodovaní použila ako motivátor veľmi rozšírená ľudská vlastnosť. Lenivosť!

Motivátory môžu byť samozrejme i menej vznešené. Ak napríklad presvedčíte dostatočný počet voličov o tom, že niektorý z kandidátov na verejnú funkciu nespĺňa základné kritériá, hoci to nie je pravda, zvolený nebude. Ľudia sú predsa „chyboví“ a nerozhodujú sa len hlavou. Obzvlášť v politike. Spoliehať sa tu preto výhradne na racionalitu v ľudskom rozhodovaní môže byť často zdrojom veľkého sklamania.