Od nepamäti ľudia túžili poznať svoju budúcnosť. Čím sa nám darilo horšie, tým bola táto naša túžba intenzívnejšia. Potrebu nájsť niekoho, kto by nám povedal, čo nás čaká, jednoducho nešlo ignorovať.
A keďže platí, kto hľadá, nájde, darilo sa. A stále lepšie a lepšie. Jedinci, vydávajúci sa za média, schopné predpovedať budúcnosť, pribúdali ako huby po daždi. A my sme platili. Vlastne sme ani nemuseli v nadprirodzené schopnosti dotyčného jasnovidca veriť. Stačilo, ak ich dostatočne úspešne predstieral. Prečo?
Podľa Bertama Forera z veľkej časti za to môže naša dôverčivosť. Ochota veriť kartárkám, veštcom či astrológom vyplýva z nášho sklonu nekriticky príjmať univerzálne použiteľné informácie a vzťahovať ich na seba. Nie je to žiadny problém. Dajú sa totiž interpretovať rôznorode. Ak nám veštec napríklad povie, že sme citliví, uveríme tomu. A pritom citlivý môže byť každý. Ak nám povie, že sme príjemní, platí to isté. Ak nám povie, že túžime po láske a uznaní, uveríme mu. Kto by po nich netúžil. Ak nám povie, že máme mnoho nevyužitých schopností, bingo. Kto ale má? A tak podobne.
Inými slovami, pokiaľ nám jedinec, považovaný okolím za veštca, povie, že také a také vlastnosti sú nám vlastné – i ked sú vlastné väčšine z nás, že túžime po tom a tom – i keď po tom túži väčšina z nás, obvykle mu uveríme.
Sklon vzťahovať všeobecne sa vyskytujúce vlastnosti na seba (validizácia) sa nazýva Forerov efekt. A je mimoriadne účinný v spojení s úsilím veštca presvedčit nás o svojej jedinečnosti, schopnosti poznať naše problémy bez toho, aby nás predtým videl (tzv. Cold reading – chladné čítanie).
Je potrebné, aby:
- bol sebaistý. Presvedčil nás, že je uznávaným médiom
- poznal naše túžby, priania, očakávania
- aktívne s nami spolupracoval, zapojil nás do veštenia
- používal známe triky s kartami, krištáľovou guľou, čítaním z ruky
- mal pripravené osvedčené frázy (tá a tá karta znamená to a to)
- začal výrokmi vo forme otázok a zistené odpovede interpretoval neskôr inými slovami ako naše túžby (ľudia po chvíli nevedia, čo vlastne povedali)
- dramatizoval (farbisto opakoval, čo o sebe klient prezradil)
- lichotil a hovoril, čo chceme počuť
Nie je to ťažké. Zvlášť ak uvážime, že ľudia toho majú viac spoločného ako rozdielneho. Obvykle ich trápia láska, peniaze, kariéra či medziľudské vzťahy. Naviac, radi veríme tomu, o čom sa necháme presvedčiť, že je pravda a ľahko sa nachytáme na to, čo je nám milé, čo súzni s našimi túžbami.
Takže ak chcete zahájiť kariéru v ezo biznise a ste pripravení nechať si platiť od neštastných ľudí za to, že im budete hovoriť to, čo chcú počuť, do toho! Nič vám nestojí v ceste.
Celá debata | RSS tejto debaty