Byť uprchlíkom a utekať z vlastnej krajiny v dôsledku neutíchajúceho vojenského konfliktu je vec vskutku vážna. Kto by si prial bývať v dome, v ktorom nájsť niečo do úst je prakticky nemožné a i keby sa tam niečo predsa len našlo, nie je isté, či to stačíte dojesť v kľude.
Dejiny poskytujú takýmto predstavám podporu v podobe nespočetného množstva reálnych príkladov. S tým posledným sme konfrontovaní ad absurdum. Denne sa na nás valia prílivové vlny solidaraity a spolupatričnosti, ktoré nás vyzývajú k obetiam nebývalého rozsahu. A keď už je človek nalomený a zmietaný zlým svedomím začne hľadať, čo by mohol poskytnúť z vlastnej skrine či špajze, príde rana. Kuchár v narýchlo zriadenom tábore nevie variť! Podávaná strava je nekvalitná, mäso nedovarené a ryža rozvarená. Situácia došla dokonca tak ďaleko, že uprchlíci z tábora zdarma poskytovanú stravu ignorujú a kupujú si stravu v obchodoch za vlastné peniaze!
To si potom začnete klásť otázku, či sem títo ľudia utekajú preto, aby dostali lepšiu stravu zdarma. To sú nedovarené mäso či rozvarená ryža naozaj to najhoršie, čo ich za poslednú dobu stretlo? Prečo nie sú radi, že majú bezpečnú strechu nad hlavou, na ktorú nedopadajú bomby a rakety?
A tak pozor! Aby uprchlíkom nedošla trpezlivosť a nevrátili sa domov …
tym padom by som sa spravala slusne ...
ale oni ešte stále po dlhej ceste ...
Keby ma niekto prichýlil a postaral ...
Keby mu zbombardovali dom, tak by nerozmýšľal... ...
V každom plote sa dá spraviť aj ...
Celá debata | RSS tejto debaty