MUDr. Ján Popovič

Predstavme si pána Nováka a predpokladajme, že je to človek, ktorý sa vždy snaží správať tak, aby mal zo svojho správania radosť a uspokojenie. Jednoducho aby bol so sebou spokojný. Otázka znie: je s jeho správaním spokojné i jeho okolie? Pokiaľ áno, pán Novák je inteligentný jedinec, s ktorým je radosť komunikovať. Ak tomu tak nie je, ak okolie pána Nováka s jeho správaním spokojné nie je, je to smutné, existuje však možnosť, že si pán Novák z toho či onoho dôvodu negatívne dôsledky svojho správania neuvedomuje, jednoducho o nich nevie. V takom prípade stačí stručné upozornenie a ak je pán Novák chytrý, vec je vyriešená. Iste, jestvuje i alternatíva, že pán Novák síce chytrý je no jeho ochota prinášať svojmu okoliu osoh sa rovná nule resp. že má vyložene snahu svojmu okoliu škodiť. Je to poľutovania hodná situácia, no i v tomto prípade sa vyžaduje istý stupeň inteligencie, nakoľko pánu Novákovi jeho správanie úžitok prináša. Istý problém s interpretáciou schopností pána Nováka môžu nastať v prípade, kedy jeho správanie prináša okoliu úžitok, no on sám žiadny úžitok neeviduje či dokonca utrpí stratu. Tvrdiť však, že pán Novák nie je chytrý či dokonca je hlupák nie je ale na mieste. Môže byť napríklad filantrop, človek tešiaci sa z aktu darovania a jeho „účet“ neostáva nulový, nakoľko eviduje radosť a uspokojenie so svojou nespornou pozitívnou hodnotou. Tu by sme mohli s našou úvahou skončiť. Mohli? Pokiaľ sa máme vyhnúť polovičatosti a nedôslednosti, musíme žiaľ pokračovať. Musíme doplniť posledný profil pána Nováka. Áno, definovať pána Nováka ako hlupáka, ktorý pôsobí škodu svojmu okoliu bez toho, aby dosiahol akýkoľvek zisk pre seba. Všetci si určite spomenieme na prípady, kedy sme prišli o radosť, kľud a dobrú náladu pre absolútne nepochopiteľné správanie nejakej osoby, ktorá sa nám v tých najmenej príhodných chvíľach zaplietla do cesty a spôsobila nám škodu bez toho, aby mala akýkoľvek prospech. Nikto to nechápe, nikto nedokáže dostatočne vysvetliť, prečo to daná osoba robí. Ono to totiž vysvetliť ani nejde. Či skôr jestvuje jediné vysvetlenie, dotyčná osoba je hlúpa. Niekto môže namietnuť, že ľudia sa vo väčšine prípade správajú nedôsledne. Za určitých okolností sa správajú inteligentne, inokedy si tí istí jedinci nepočínajú práve múdro. To je iste pravda. Problém je v tom, že hlupák sa v každej situácii chová dôsledne rovnako. Hlúpo. Je jednoducho hlúpy bytostne. A aby toho nebolo málo, existujú i tzv. superhlupáci, spôsobujúci škodu nielen okoliu, ale i sebe. Natíska sa otázka: je to genetické alebo sa na túto „úroveň“ dá vypracovať? Čo myslíte?