MUDr. Ján Popovič

Človek nemusí byť zrovna absolventom Ekonomickej fakulty, aby poznal, že s Gréckom nie je niečo v poriadku. Že je nesmierne zadĺžené a že ponúkať mu (ďalšie) peniaze za reformy, ktorých efekt sa prejaví v roku 2025 (niekde v tomto období sa predpokladá účinok jednej z kľučových reformných zmien – posun odchodu Grékov do dôchodku), je čistý nezmysel.

Presne to ale sa po ňom chce. Že by to elita Európskej menovej únie nevedela? Že by si neuvedomovala, že Grécko jej – podobne ako v minulosti – peniaze nikdy nevráti pretože ich za daných okolností ani vrátiť nemôže?

Predpokladajme, že to vie. Že pani Merkelová či pán Hollande ponúkajú peniaze s vedomím, že ich už neuvidia. Pokiaľ tomu tak je, natíska sa ďalšia otázka: Prečo sa správajú tak nerozumne?

Máme všetky dôvody predpokladať, že motívom ich správania nie je záchrana Grécka, ale Eura! Viete si predstaviť tú blamáž? Menová únia (pozor! Nie Európska únia) sa drolí a rozpadá …

Všetky známe dlhové krízy v histórii boli riešené výraznými devalváciami vlastnej meny (teda jej znehodnotením) a hľadaním pevného dna, od ktorého by sa dalo odraziť a začať opäť stúpať. Grécko síce v Eure „pevný bod“ má, ale ak sa na ňom postaví, zostáva stále pod hladinou. Aby sa z onej pomyslenej vody vynorilo, potrebuje sa od tohoto nízko posadeného „pevného bodu“ odpútať. Musí mať miesto kurzu fixného kurz plávajúci resp. musí mať vlastnú menu. To je základ ekonomickej abecedy.

Pokiaľ by pani Merkelovej či pánovi Hollandovi išlo o záchranu Grécka, museli by podporiť jeho vystúpenie z menovej únie.

Nepripomína vám to niečo?