MUDr. Ján Popovič

Všeobecne možno povedať, že len veľmi malá čast populácie si môže dovoliť financovať kompletnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ si ju predsa len dovolí, tak je to preto, že náklady finančne náročných zdravotných výkonov (a liekov) platí “niekto iný”.

V USA je tým “niekým iným” obvykle privátna zdravotná poisťovňa (ak nepočítame federálne programy Medicare a Medicaid, financované prostredníctvom štátneho rozpočtu). Väčšina Američanov, ktorí zdravotné poistenie majú, sú tak klientami privátnych zdravotných poisťovní, v ktorých sa výška poistnej platby neodvíja od výšky príjmu konkrétneho jednotlivca (ako je tomu v prostredí verejného zdravotného poistenia) ale od jeho zdravotného rizika.

To je zásadná vec. Vyplýva z nej, že privátne zdravotné poisťovne zarábajú na výbere poistného, nie na úhrade zdravotnej starostlivosti. Neprekvapuje preto, že sa usilujú nákladnej zdravotnej starostlivosti svojich klientov vyhýbať, ako sa len dá.

Pýtate sa ako? Dobre, uvediem dva najpoužívanejšie postupy. Prvým je selekcia rizík, známa aj ako tzv. “taxácia”. Pod pomerne záhadným názvom sa skrýva prostá neochota privátnych poisťovní predat zdravotné poistenie osobám, ktoré ho s najväčšou pravdepodobnosťou budú potrebovať. Poisťovne si každého žiadateľa o privatne poistenie pred uzatvorením poistnej zmluvy dôkladne preveria (rodinnú a osobnú anamnézu, charakter zamestnania, sociálny status etc.). a pri akomkoľvek náznaku, že by v budúcnosti vyžadoval nákladnejšiu zdravotnú starostlivosť, sa môže žiadateľ s cenovo dostupným zdravotným poistením rozlúčiť. Nedostane ho.

Pokiaľ by úplne náhodou týmto filtrom predsa len prešiel a následne “skonzumoval” nákladnú zdravotnú starostlivosť, existuje druhá možnosť, a síce revízia zdravotnej dokumentácie s cieľom objaviť “zatajený” zdravotný údaj, oprávňujúci privátnu zdravotnú poisťovňu od poistnej zmluvy odstúpiť.

V svetle uvedených skutočností vychádzajú teda privátne zdravotné poisťovne ako zlé a podlé, nie?

Omyl! Privátne zdravotné poisťovne to nerobia preto, že by boli zlé a podlé. Oni sa správajú tak preto, že americký system zdravotnej starostlivosti im inú možnosť nedáva. “Dobrá” privátna poisťovňa, ktorá by sa nesnažila filtrovať svojich klientov a neprispôsobovala výšku poistnej platby riziku ich ochorenia, by veľmi rýchlo skrachovala. Priťahovala by totiž vysoko rizikových klientov, ktorým sa ostatné poistovne snažia vyhnúť a bezvýhradným financovaním ich nákladnej zdravotnej starostlivosti by sa veľmi rýchlo porúčala.

Čo s tým? Povieme si v nasledujúcom príspevku.