MUDr. Ján Popovič

Od nepamäti ľudia túžili poznať svoju budúcnosť. Čím sa nám darilo horšie, tým bola táto naša túžba intenzívnejšia. Potrebu nájsť niekoho, kto by nám povedal, čo nás čaká, jednoducho nešlo ignorovať.

A keďže platí, kto hľadá, nájde, darilo sa. A stále lepšie a lepšie. Jedinci, vydávajúci sa za média, schopné predpovedať budúcnosť, pribúdali ako huby po daždi. A my sme platili. Vlastne sme ani nemuseli v nadprirodzené schopnosti dotyčného jasnovidca veriť. Stačilo, ak ich dostatočne úspešne predstieral. Prečo?

Podľa Bertama Forera z veľkej časti za to môže naša dôverčivosť. Ochota veriť kartárkám, veštcom či astrológom vyplýva z nášho sklonu nekriticky príjmať univerzálne použiteľné informácie a vzťahovať ich na seba. Nie je to žiadny problém. Dajú sa totiž interpretovať rôznorode. Ak nám veštec napríklad povie, že sme citliví, uveríme tomu. A pritom citlivý môže byť každý. Ak nám povie, že sme príjemní, platí to isté. Ak nám povie, že túžime po láske a uznaní, uveríme mu. Kto by po nich netúžil. Ak nám povie, že máme mnoho nevyužitých schopností, bingo. Kto ale má? A tak podobne.

Inými slovami, pokiaľ nám jedinec, považovaný okolím za veštca, povie, že také a také vlastnosti sú nám vlastné – i ked sú vlastné väčšine z nás, že túžime po tom a tom – i keď po tom túži väčšina z nás, obvykle mu uveríme.

Sklon vzťahovať všeobecne sa vyskytujúce vlastnosti na seba (validizácia) sa nazýva Forerov efekt. A je mimoriadne účinný v spojení s úsilím veštca presvedčit nás o svojej jedinečnosti, schopnosti poznať naše problémy bez toho, aby nás predtým videl (tzv. Cold reading – chladné čítanie).

Je potrebné, aby:

• bol sebaistý. Presvedčil nás, že je uznávaným médiom
• poznal naše túžby, priania, očakávania
• aktívne s nami spolupracoval, zapojil nás do veštenia
• používal známe triky s kartami, krištáľovou guľou, čítaním z ruky
• mal pripravené osvedčené frázy (tá a tá karta znamená to a to)
• začal výrokmi vo forme otázok a zistené odpovede interpretoval neskôr inými slovami ako naše túžby (ľudia po chvíli nevedia, čo vlastne povedali)
• dramatizoval (farbisto opakoval, čo o sebe klient prezradil)
• lichotil a hovoril, čo chceme počuť

Nie je to ťažké. Zvlášť ak uvážime, že ľudia toho majú viac spoločného ako rozdielneho. Obvykle ich trápia láska, peniaze, kariéra či medziľudské vzťahy. Naviac, radi veríme tomu, o čom sa necháme presvedčiť, že je pravda a ľahko sa nachytáme na to, čo je nám milé, čo súzni s našimi túžbami.

Takže ak chcete zahájiť kariéru v ezo biznise a ste pripravení nechať si platiť od neštastných ľudí za to, že im budete hovoriť to, čo chcú počuť, do toho! Nič vám nestojí v ceste.