MUDr. Ján Popovič

Krajiny Perského zálivu – Saudská Arábia, Kuwajt, Bahrajn, SAE, Katar a Omán – patria medzi najbohatšie krajiny sveta. HDP na hlavu obyvateľa je v porovnaní so zvyškom sveta vysoký a dalo by sa logicky očakávať, že kroky neštastníkov zo Sýrie budú smerovať práve sem. No nesmerujú. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: Lebo ich tam nechcú!

„Je to ostuda, ako sa tieto krajiny správajú!“, posťažoval sa nedávno jeden zo sýrskych uprchlíkov reportérovi nemeckého týždenníka Der Spiegel a doplnil: „ veď mnohé z nich sa podporou rebelských skupín na katastrofe u nás (v Sýrii ) priamo podielajú“.

Zanechajme však emócie a skúsme sa pozrieť na vec objektívnejšie. A začnime prehľadom, čo bohaté krajiny Perského zálivu v otázke utečencov doteraz podnikli. A na čo sa vykašľali.

Napríklad, koľkým Sýrčanom poskytli azyl? Podľa dostupných informácií existuje špeciálny program OSN, zameraný na presídlovanie utečencov z problematických oblastí. Obecne. Cez tento program je možné požiadať o azyl všade, i v krajinách Perského zálivu. Realita? Od začiatku konfliktu v Sýrii (2011) v rámcii tohoto programu prijali krajiny Perského zálivu 33 uprchlíkov !!!

Iste, do krajín Perského zálivu sa dá prísť i iným spôsobom. Povedzme prostredníctvom pracovného víza alebo jednoducho ako turista, tak, ako to učinili stovky Sýrčanov. Len do Saudskej Arábie podľa zmieneného nemeckého týždenníka od roku 2011 pricestovalo v roli „gastarbeitrov“ pol milióna Sýrčanov. To je však minulosť. Získať pracovné vísum dnes je prakticky nemožné. Naviac, i tí šťastlivci, ktorí to stihli, ostali odkázaní sami na seba. Nedostali žiadnu štátnu podporu !!!

Pýtate sa, čo na to organizácie pre ochranu ľudských práv? Správenie krajín Perského zálivu označujú ako obzvlásť hanebné. Jazyková a náboženská blízkosť by podľa nich mali tieto krajiny stavať na špicu krajín, ktoré bežencom zo Sýrie ponúknu pomoc.

Nestavajú. Vlády krajín Perského zálivu svoj odmietavý postoj k utečencom zo Sýrie obhajujú argumentom, podľa ktorého príjmanie utenčencov ich problém nerieši a vyzývajú Západ ukončiť konflikt v Sýrii.

Majú z niečoho strach? Z čoho? Napadá jediná odpoveď. Sociálna nespokojnosť vlastných obyvateľov. Veď napríklad v Katare žije len 10% natívnych (domorodých) obyvateľov. 90% sú cudzinci, „gastarbeitri“. Viete si predstaviť tú melu, keby začali požadovať viac istôt?

Aby sme však boli objektívni. Je obecne známe, že sú to práve obyvatelia krajín Perského zálivu, ktorí štedro podporujú sýrskych uprchlíkov. Tieň na túto pomoc vrhá len pôvod niektorých darov ako sú napríklad islamské charitatívne organizácie, ktoré sa zameriavajú len a jedine na sunnitských Sýrčanov. Osud ostatných nie je zaujímavý.