Nedávno som čital zaujímavý článok, v ktorom autor konštatuje, že „vizuálna, emocionálna a fyzická vzdialenosť, ktorá nás oddeľuje od ostatných ľudí, zvyšuje ochotu jednať sobecky, agresívne či podvodne, na internete obzvlášť“.
Určite to poznáte. Stačí sa povedzme na diskusnom fóre pustiť do polemiky s niekým, kto nezdieľa váš názor a netrvá dlho, kým sa objaví nenávistná reakcia. Prečo je to tak? Sociálna psychologia odpoveď má. Dôvodom je emočná (a fyzická) vzdialenosť plus emócie, vypínajúce mozog.
Málokto by sa zachoval rovnako tvárou v tvár skutočnému, živému človeku. Urážať a nadávať niekomu, kto nestojí oproti nám je proste jednoduché. A môže to byť ešte jednoduchšie, ak sa jedná o labilného, emočne rozrušeného jedinca, ktorý nedokáže racionálne uvažovať.
V tejto súvislosti sa uvádza i tzv. deindividualizácia. Znamená stratu sebauvedomenia a hlavne obavu z hodnotenia. Podľa Festingera, Pepitona a Newcomba takýto človek opustí prirodzené zábrany, zabudne na svoju individuálnu identitu a skĺzne na primitívne a bezdôvodné osočovanie. Guy Davenport v tejto súvislosti tvdí, že „vzdialenosť popiera zodpovednosť“.
Neprekvapuje preto, že drvivá väčšina internetových útokov je vedená ľuďmi, ktorí by v skutočnom svete nikomu neublížili. Je to práve anonymita v zmysle vzdialenosti od ostatných, ktorá im umožňuje vystupovať agresívne a podvodne.