Už niekoľko dní si humanitárne naladení klimatickí alarmisti brúsia bystrosť ducha na rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od klimatickej dohody. S pozoruhodnou dôslednosťou produkujú príspevky, v ktorých je viac bielych miest ako použiteľných dát a ktoré svojim obsahom pripomínajú skôr stredoveké traktáty, zaznamenané pisármi kdesi v odľahlých kláštoroch než seriózne analýzy, postavené na overiteľných faktoch.
Vec sa má tak, že za uplynulých desať rokov sa i napriek masívnej enviromentálnej propagande neobjavili žiadne nové skutočnosti, ktoré by hroziacu klimatickú katastrofu potvrdzovali. Klimatológovia neponúkli žiadne prelomové argumenty v prospech tohoto tvrdenia a teploty „dokázali nerásť“! Ak sa nejaké nové fakty objavili, tak o tom, že klimatológovia, bijúci na poplach, sa mýlia.
Aby ale nedošlo k nedorozumeniu. Emisie CO2 žiadúce nie sú. A bolo by určite lepšie, keby neboli. Obmedzovať ich ale spôsobom, ako to vyžaduje stávajúca Parížska dohoda, je neobhájiteľné. Mimochodom, štúdie amerických univerzít ukázali, že farmári chovom hospodárskych zvierat škodia uvoľňovaním metánu (nie CO2) klíme Severnej Ameriky viac ako petrochemický a plynársky priemysel spolu.
Môžeme teda konštatovať: modely, postavené ma triaviálnej hypotéze, že ľuďmi spôsobené emisie CO2 jednoznačne a jednoducho zvyšujú priemernú globálnu teplotu, sa ukazujú byť neudržateľné a neobhájiteľné. Ak Donald Trump kašle na klimatickú dohodu v jej súčasnej podobe, má pravdu.