Je to jasné. V Paname sa skrývajú peniaze gigantických rozmerov, pochádzajúce z daňových únikov, korupcie a organizovaného zločinu, ktoré tak zúfalo chýbajú v príjmoch štátu a majú za následok ich deficit, dlh a biedu.
Áno? Skúsme trochu premýšlať. Podľa profesora ekonomie University of Berkely Zucmana predstavuje celkovo svetové bohatstvo cca 95 500 miliárd dolárov, pričom v daňových rajoch je uložených (alebo investovaných) spolu cca 7600 miliárd dolárov. Inými slovami, asi 8 % z celkového svetového bohatstva.
Pokiaľ ide o ročné straty na daniach, vlády na celom svete prídu ročne o 190 miliárd dolárov USA = 35 miliárd, Ázia = 34 miliárd, Európa = 78 miliárd (!).
Ešte si myslíte, že peniaze z daňových únikov, korupcie a organizovaného zločinu, ukryté v daňových rajoch, sú hlavnou príčinou deficitov, dlhov a biedy štátov? Že je na mieste poslať do týchto destinácii (rozumej daňových rajov) bojové lode a námornú pechotu?
Rátajme ďalej. V roku 2014, ku ktorému sa viažu všetky vyššie udené dáta, bolo v USA na daniach vybraných spolu 5 971 miliárd dolárov. Únik do daňových rajov predstavoval už zmienených 35 miliárd. Necelých 0,6%! Vyjadrené podielom HDP (USA), je toto číslo ešte zaujímavejšie, 0,2 %.
Obdobne by nám vyšli tieto čisla i pre Európu (tratí síce viac, no má vyšší výber).
Čo z toho plynie? Daňové ráje sú z makroekonomického pohľadu jednotlivých štátov problém zanedbateľný. Ak je to ale tak, kde je príčina ich deficitov, dlhov a biedy?
Odpoveď znie: v nadmernej zložitosti daňových sústav a v neuveriteľnom plytvaní.
Pokiaľ ide o daňovú byrokraciu, uveďme jeden údaj: inkaso daní USA napriek neuveriteľným krkolomným daňovým úpravám, odpočitateľným položkám či odpisom, ktoré v posledných rokoch zažili, bolo v roku 2014 len asi 12 % HDP. Američanov nezaťažovala ani tak reálne dane, ako zložitosť ich kalkulácie.
Situácia v Európe je podobná s tým rozdielom, že Európanov okrem byrokracie daňovej sústavy obťažuje i skutočné úťahovanie opaskov o niekoľko dierok.
Nesmieme sa preto diviť popularite daňových rajov, kde je všetko tak jednoduché.
A pointa príspevku? Múdry štát by sa mal usilovať v prvom rade o to, aby jeho daňová sústava bola jednoduchá a zrozumiteľná a aby sadzby boli pre jednotlivých daňových poplatníkov prijateľné. Ak by tak učinil, kto by mal záujem o nejaký daňový ráj? I tu platí: prevencia je lepšia ako postih.