Nedávno mi môj dobrý priateľ a spolužiak, žijúci v USA, poslal nanajvýš zaujímavý mail. Odvolávajúc sa na Bernarda Rotha, profesora Univerzity v Stanforde, v ňom hovorí o tom, ako náš jazyk vytvára spôsob, akým dosahujeme svoje ciele.
To, ako hovoríme, ako sa vyjadrujeme neovplyvňuje len to, ako nás vníma okolie. Má tiež potenciál formovať naše správanie. Podľa Rotha, už len prostá výmena jedného slova za druhé môže priniesť zásadnú zmenu v tom, ako sa budeme blížiť k svojim cieľom. Aby sme správne pochopili, o čo ide, predstavme si dva nasledujúce príklady:
Prvý príklad: výmena „ale“ za „a“
Často bývame v pokušení napríkald povedať: „Chcel by som ísť do kina ale mám prácu“. Ak použijeme spojku „ale“, vytvárame konflikt (a niekedy i dôvod na konflikt), ktorý podľa Rotha v skutočnosti neexistuje. Inými slovami, je možné ísť do kina i vykonať naplánovanú prácu – musíme len nájsť riešenie, ako to zariadiť. No a oným riešením je práve zmienený trik. Pokiaľ namiesto „ale“ použijeme spojku „a“, náš mozog začne automaticky zvažovať, ako si s oboma časťami vety poradiť (napríklad ísť na kratší film alebo časť našej práce delegovať etc.).
Druhý príklad: výmena „musím“ za „chcem“
V tomto prípade Roth doporučuje nepoužívať „musím“ ale namiesto toho hovoriť „chcem“. Je to veľmi efektívny spôsob, ako realizovať všetko, čo sme si predsavzali – a to i veci, ktoré nám nie sú práve príjemne ale musíme ich vykonať. Radosť a potešenie z realizácie primárne nepríjemnej veci nie zriedka totiž vykompenzujú úvodnú nechuť a diskomfort.
Doplňme, že triky, ktoré sme uviedli v zmienených príkladoch, sú postavené na kľúčovom prvku stratégie riešenia problémov, ktorá je známa ako tzv. „dizajn myslenia“ (design thinking).
Pokiaľ sa rozhodneme používať tieto triky v našom vyjadrovaní, donútime našu myseľ vidieť veci také, aké v skutočnosti sú. A nielen to, zistíme, že mnohé problémy, ktoré sa nám zdali neriešiteľné, riešiteľné sú.
Ako však povedal Charlie Chaplin: „Myslenie, rovnako ako hra na husliach alebo klavír, vyžaduje denné cvičenie“.