Z psychologickej vedy vieme, že niektorí jedinci majú nadpriemernú schopnosť manipulovať okolie a iní zasa majú sklon takejto manipulácii podliehať. Pokiaľ sa tieto typy stretnú, je prakticky nemožné, aby na strane manipulovaných nastúpil zdravý rozum a manipuláciu jednoducho prerušili. Majú totiž hlboko v sebe zakorenené niečo, čo je silnejšie ako logický úsudok.
Čo je však ešte zarážajúcejšie, manipulovaní si po strate manipulátora opäť nájdu niekoho, kto ma sklon uplatňovať nad nimi svoju nadvládu. Miesto manipulátora opäť manipulátor. Ako by mali nejaké receptory pre manipuláciu, ktoré musia obsadiť.
Identifikačným znakom manipulovaných je potreba byť na niekom závislý. To paradoxne súvisí s potrebou „bezpečia“, ktorú manipulátor u svojich obetí najskôr vyvolá a následne uspokojí. Že to je za cenu straty osobnej slobody a nakoniec i toho bezpečia, to manipulovaným nedochádza. Sú totiž preventívne odstrihnutí od okolia, ktoré manipuláciu sťažuje.
Je veľmi poučné počúvať tých, ktorí sa nejako dokázali spod vplyvu manipulátora vymaniť. Neuveriteľné, akým rozprávkam sú dospelí ľudia schopní uveriť, na aké hlúposti skočia a ako ľahko sa zbavujú svojej identity v prospech manipulátora. Pôvodne vcelku rozumní ľudia sa nechávajú ochotne zneužívať a rôzne klamať výmenou za báchorky o „vyšších cieľoch“.
A tak pozor, keď nás niekto bude poúčať o tom, čo je pre nás dobré a čo nám škodí. Nemusíme sa s ním zhodnúť.