Vo svojom dávnejšie publikovanom príspevku „Ukrajina: oko búrky“ som uviedol, že kľúčom k pochopeniu udalostí na Ukrajine je jej história. Podľa nej traumatizovaný východ krajiny bytostne vždy patril k Rusku. Spoločná história, kultúra, tradície, tie sa jednoducho nedajú resetovať.
A máme všetky dôvody predpokladať, že tomu tak nebude ani teraz. Sporadická úspešnosť vládnych síl nie je to isté ako úspešnosť úplná. Separatistický región sa húževnato bráni a pomocou Moskvy obvykle vychýli kyvadlo víťazstva zasa na opačnú stranu. A čo sa nepodarí vojenskou silou, ide silou ekonomickou.
Ruský rubeľ sa totiž stáva vo východnej časti Ukrajiny záložnou menou. Platí sa ním na pumpách, v autobusoch, v supermarketoch. Tam dokonca existujú samostatné pokladne.
Odpoveď na otázku, prečo príjmajú rubeľ všade s takou radosťou, je v zásade jednoduchá. Lebo je stabilnejší. Za posledný rok síce oproti doláru oslabil o 43%, hrivna však zaznamena pokles o 58% a je tak najslabšou menou oproti doláru celosvetovo. A aby toho nebolo málo, rubeľ začína posilovať. Ak k tomu prirátame ukrajinskú recesiu, ktorá podľa Svetovej banky predstavuje 7,5% prepad HDP pre rok 2015, je radosť Ukrajincov pri pohľade na ruský rubeľ úplne pochopiteľná.
Ruský rubeľ skrátka dobíja Ukrajinu. A to doslovne.