Mundus vult decipi, ergo decibiatur (Svet chce byť klamaný, nech je teda klamaný)

29. apríla 2014, popovic, Nezaradené

Našim životom dominujú dve veľké záhady, láska a peniaze. O tom, čo je láska, bolo popísaných nespočítateľné množstvo kníh, skomponovaných mnoho piesní a zložených veľa básní.

Čo sú ale peniaze? Kde sa vzali a komu či čomu slúžia? Prečo téma peňazí inšpirovala len zopár veľkých spisovateľov a skladateľov? Z akých dôvodov sa  nevyskytla v učebniciach škôl, ktoré sme absolvovali?

Dobre, poďme na to. Predstavme si rodinu, ktorá sa v jednu chvíľu rozhodne, že si kúpi nový dom, hoci si ho finančne  nemôže dovoliť a že do garáže tohto domu si zaobstará nový Mercedes, ktorý si tiež finančne nemôže dovoliť len preto, aby ohúrila svojich susedov, ktorých mimochodom vôbec nemôže vystáť.

Ďalej predpokladajme, že s cieľom zrealizovať svoje rozhodnutie osloví neďaleko stojacu banku a požadované peniaze obratom  dostane.

Už vidím ten spýtavý výraz vo vašej tvári. Prečo by preboha banka mala poskytnúť úver niekomu, o kom nie je dostatočné presvedčená, že ho splatí? To predsa nedáva zmysel.

Ale dáva! Banka za istých okolností skutočne rodine úver poskytnúť môže a s veľkou pravdepodobnosťou jej ho i poskytne. Prečo?

Pre pochopenie tejto zdanlivej iracionality si musíme najskôr ujasniť, ako funguje banka a čo je jej cieľom. Začnime všeobecnou predstavou väčšiny z nás, podľa ktorej hlavným cieľom banky je získať čo najviac peňazí, áno?

Nie! Toto nie je cieľom banky. Peniaze, ktoré poskytuje, sú len prostriedkom k niečomu, v čo sa až prieči veriť. K prerozdeľovaniu majetku.

Nie, nebojte sa, nie je to tak zložité ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Práve naopak, je to zarážajúco prosté. Stačí si len uvedomiť, odkiaľ banka požadované peniaze vezme. Z čoho ich vytvorí. Tušíte? Nie?

Z ničoho! Áno, celý úver pre našu rodinu nie je nič iné ako prosté vypísanie riadku v knihe záväzkov a pohľadávok. Nič viac. Peniaze, ktoré banka  rodine požičia, nevytvorila zo svojich výnosov, ani z vkladov svojich klientov lež zo sľubu rodiny splatiť úver. Zjednodušene, z jej dlhu.

Nasleduje podpísanie zmluvy, na ktorej podpis predstaviteľov rodiny reprezentuje prísľub tento dlh (plus úrok) splatiť alebo stratiť nový dom a nový Mercedes, ktorými pôžičku ručí. A presne o ne sa jedná. O nový dom a o nový Mercedes. Banka nebola tak hlúpa, aby dala peniaze len tak. Požadovala záruky!

A čo ten istý podpis na zmluve žiada od banky? Akú záruku musí poskytnúť banka? Žiadnu!

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? To určite môže, ale nie je …

Ďalej sa stanú dve veci. Buď sa rodine peniaze vrátiť nepodarí a banka si vezme dom i auto, ktoré boli zárukou za poskytnutie peňazí, ktoré banka nikdy nevlastnila a ktoré si vyčarovala „zo vzduchu“.

Keby sa rodine úver (plus úroky) splatiť predsa len podarilo, banka o nič neprichádza a naviac získa úrok, splatený skutočnými peniazmi, získanými z výnosov x-ročnej práce členov rodiny.

Zámerne som použil konjunktív, pretože pokiaľ by si požičali všetky rodiny v krajine, niektoré by úver určite nesplatili. Prečo? Banky poskytli peniaze len vo výške celkovej istiny, lenže rodiny musia zaplatiť i úroky a pre ne peniaze neexistujú. Musia si teda opäť požičať a celý proces sa opakuje od začiatku.

Už chápete, prečo sa o skutočnom význame peňazí nikde veľmi nehovorí a nepíše?