Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Roky utláčaný a zdecimovaný národ povstal proti nenávidenému tyranovi s cieľom vybojovať si vytúženú slobodu a demokraciu. Ale je tomu skutočne tak?
Skúsme druhý pohľad, o mnoho prozaickejší. V občianskej vojne, ktorá nepochybne vojnou je so všetkým, čo k vojne patrí, o žiadny boj za slobodu a demokraciu nejde. Ide o boj dvoch na smrť znepriatelených táborov, kde na jednej strane stojí Asad so svojou klikou, podporovaný Šítmi a Hizbulláhom a na strane druhej radikálni islamisti, integrovaní medzi Sunitov, podporovaní Al-Kaidou.
Ktorý z pohľadov je ten správny? Pomôcť si môžeme tak, že udalosti v Sýrii zasadíme do širších súvislostí. Do súvislostí, v ktorých Egypt po vojenskom prevrate stojí na pokraji občianskej vojny, v ktorých sa do stále väčšieho chaosu prepadá Irak, v ktorých zdecimovaný Libanon stráca i posledné zbytky pevnej pôdy pod nohami a v ktorých to po prezidentských voľbách dobre nevypadá ani s Iránom.
Pokiaľ máme stále problém s identifikáciou skutočnosti, dosaďme si do vyššie uvedených súvislostí i explodujúce americké rakety, podporujúce sily, donedávna označované ako najväčšia hrozba svetovému mieru a globálnej bezpečnosti.
No, už to začína naberať obrysy. Aké? Nejde o boj o demokraciu, nejde o chemické ani žiadne iné zbrane. Ide o snahu vyvolať chaos a roztrieštiť celý región. Sýrska tragédia je len súčasťou oveľa širšieho scenára.